Cirque du Solail aj Boney M. A zdalo sa, že to bude iba upršaný víkend.

Tento výlet sme plánovali už od januára, keď sme si kúpili lístky na Cirque du Soleil. Po kultúre sme si chceli dopriať trochu vína a užiť si ešte vinobranie na južnej Morave. A mať veľa, veľa slnka.

Ale ako to tak bývá, nie všetko vyjde tak, ako sa plánovalo. Ale aj zmena môže byť zaujímavá. A sychravý deň príjemný.

Cieľ Cirque du Soleil v Bratislave. Ako pri všetkých našich výletoch, manžel zavelil, že je dobré si nájsť niečo zaujímavé po ceste. Naša prvá zástavka Kláštor v Hronskom Beňadiku. Veľa som od toho neočakávala. Pozrieme kostol a ideme ďalej.

Na moje veľké prekvapenie Benediktínsky kláštor ma očaril. Súbor budov, kostol, kláštor, opátstvo a sýpka boli zrekonštruované a od mája tohto roku sú priestory sprístupnené turistom. Mimochodom prehliadka bola zaujímavá a v kaplnke s relikviárom s Kristovou krvou panovala naozaj zvláštna atmosféra. Na chvíľu všetci zmĺkli a ponorili sa do svojich myšlienok.

Ešte nás čakal čaj v kláštornej čajovni. Bol z byliniek z miestnej bylinkovej záhrady. Cena? Kto čo dá.

Večer. Predstavenie Cirque du Soleil. Nádherná hra farieb, pohybov a úžasných gymnastických výkonov. Predstavenie sa volalo Corteo a predstavovalo sprievod, alebo ohliadnutie sa za životom.

Nevedela som sa kde pozerať, každý hral svoju rolu malú, či veľkú s nasadením. Smiali sme sa i tajili dych pri náročných akrobaciách.

Druhý deň sme si naplánovali túlanie sa po meste. Na Bratislavskom hrade som bola hádam iba v čase rannej mladosti a bola som zvedavá, ako sa od tých čias zmenil. A zmenil sa. Krásne priestory a príjemná baroková záhrada lákali na prechádzku.

Ešte pár záberov na Bratislavské topky. Most SNP. Do UFA som ako dieťa túžila vždy ísť. A nebola som.

Dóm sv. Martina a Dom u dobrého pastiera. Zábery mi kazili moderné stavby v centre. No čo už.

Bolo celkom príjemné len tak sa túlať po meste. Prechádzať uličkami ako voľakedy. Mali sme čas.

Večer nás čakala Biela noc. Rôzne svetelné objekty rozmiestnené po meste. Vzali sme mapu a putovali po meste za svetlom. Boli sme trochu sklamaní. Predstavovali sme si tie objekty trochu ináč. Ešte aj počasie a dážď nás prinútili nájsť si pekné teplé miesto s dobrým vínom a chvíľu počkať. A kvôli dažďu sme nevideli ani svietiacu matriošku. Nakoniec sme vsadili na osvetlenú klasiku.

Večer v meste má svoje čaro.

Cestou domov na Liptov sme sa zastavili v Bojniciach. Nie preto, aby sme obdivovali hrad a ZOO. Tam pôjdeme niekedy, ak bude slnko vo svojej sile. Načerpala som energiu v príjemnej cukrárni/pekárni, aby som sa o chvíľu stala fanúšička manžela a skupiny Ploštín Punk na koncerte Legendy na letisku v Prievidzi.

Hrali na koncerte s takými legendami ako Michal David, Helena Vondráčková a so skupinou Boney M. Pesničky ktorých si pamätám ešte zo svojej mladosti. Boney M síce už pôvodných členov nemá, ale i napriek tomu som si s nimi zaspievala pesničku Daddy Cool ,keď si skúšali na pódiu ešte pred Ploštín Punkom.

A s Ploštín Punkom som si zaspievala celý ich repertoár. Niekedy si pesničky trénujem pri žehlení. Ide to potom lepšie.

Som rada, že aj studené a daždivé dni sa vedia chvíľami premeniť na „slnečný cirkus“.

A vieme si ich užiť, lebo sú.