Tri koruny – výhľad ako z lietadla.

Do Červeného Kláštora chodíme relatívne často. Pozrieme sa čo je nové u mnícha Cypriána v kláštore, prevezieme sa plťou a prejdeme sa okolo Dunajca. No vždy náš pohľad smeruje na Tri Koruny – skalné bralá, čnejúce nad riekou. Tam raz pôjdeme.

Večer volá moja kamarátka Renka. Mohli by sme ísť na Tri Koruny. Fajn, poďme a dohodli sme si organizačné pokyny na cestu.

Až potom mi došlo. Tri Koruny nad Dunajcom. To je celkom výška, cca 500 výškových metrov, ktoré je potrebné zdolať. V preklade to znamená – celá cesta strmo hore do kopca.

Keď sme dorazili do Červeného Kláštora a z parkoviska sme pozreli hore na cieľ našej cesty. Hneď sme začali špekulovať, či by nám nestačili plte a cesta okolo Dunajca. Na nohách aj zadku som cítila ešte poslednú cyklotúru, ktorú som trochu prepískla. Pánska čas turistickej skupiny však zavelila odchod a už sme smerovali mostom na poľskú stranu.

Poľská strana Dunajca bola už od rána celkom živá. Tradičný poľský trh, otvorené reštaurácie, oštiepky a ľudové umenie a hlavne veľa áut na parkoviskách. Tie plné parkoviská sme pochopili až neskôr, keď  hore turistickým chodníkom šlapalo hodne turistov. Čo vydesilo nášho kamaráta Gabriela, ktorý na takúto masovku asi nie je zvyknutý.

Najprv sme šlapali po žltej značke horskou cestou, tá prešla do strmej lesnej cesty. Útechou však bolo to, že cestičky boli krásne upravené a spevnené drevom. Stačilo chytiť dych a kráčať. Asi po hodine sme došli na rázcestie s príznačným názvom Chwala bogu. Tu sa spojili cesty z troch rôznych smerov. Chvála bohu sme si mohli trochu vydýchnuť a oddýchnuť.

Pokračovali sme po strmej ceste hore. Ešte 45 minút hovorila tabuľa.

Konečne sme vyšli na hrebeň, kde už čakali ľudia na rebríky k výhliadke. Vstup na výhliadku je v sezóne platený. Cena 6 Zl, alebo 2 Eurá. Dnes sme mali šťastie povedala pani pri pokladni. Čaká sa iba pól hodinu. V lete to bolo aj 2,5 hodiny.

Vystáli sme rad. Nebolo to také hrozné, pretože už aj po rebríkoch sa nám otvárali nádherné výhľady do krajiny a pomaly sme mohli obdivovať krajinu hlboko pod nami. A ešte i napriek tomu, že je koniec septembra, deň bol naozaj letný slnečný. No nádhera.

Ten výhľad stál naozaj za to. Oplatilo sa vystúpať.