Metly pre čarodejnice. Havran v znaku.

Živý skanzen v Hollókó. Tak tento ma naozaj pozitívne prekvapil. Pri našich výletoch manžel vyberie niečo zaujímave po ceste.  Aby sme si dlhú cestu do Maďarska na Balaton spestrili našiel živý skanzen, niečo podobné ako náš Vlkolínec, v dedinke neďaleko slovenských hraníc v Hollókó.

Na predstavy nebol čas, ani som od toho nič neočakávala, pár domčekov a staré tetušky pred nimi. Ale predsa prekvapil… Hollókó v preklade havraní kameň, dedinka zapísaná do svetového dedičstva UNESCO. Nie je to skanzen, je to živá dedina, ktorá si zachovala svoj historický ráz.

Z   parkoviska sme sa vybrali značenou trasou na kopec nad dedinou. Smerovka bola na hrad. Nijaký sme nevideli, ale po ceste autom sa nám prechádzka celkom hodila. Vyšli sme na menší kopec a pod nami sa týčila monumentálna zrúcanina kamenného hradu.

Lesnou cestou sme zišli do dediny. Vítali nás upravené domčeky plné kvetov. Niektoré v plnej svojej kráse, iné prechádzali práve veľmi citlivou rekonštrukciou. Všetky domčeky niekomu patria, v niektorých sa ešte býva, ale väčšina patrí chalupárom a tí sa o ne s láskou starajú.

Ako každý skanzen, predstavuje život ľudí v dobách minulých. Je to aj tu tak. Niektoré domčeky sú zamerané na predstavenie remesla, ktoré v dedine vykonávali šikovný ľudia. A tak tu nájdeme dom kováča, krajčíra, obuvníka, hrnčiara, stolára, košikára, krčmu… Časť domu je ponechaná ako múzeum, ale zároveň je tu i malý obchodík, kde si môžete kúpiť výrobky súčasných remeselníkov. Je to pekne pospájané. V každom tom dome nájdete iba výrobky tohto remesla. Nie je tu zmes rôznych výrobkov, ako to často vidíme u nás.

Mňa najviac zaujala dielňa hrnčiara, kde vedľa tradičnej keramiky z Hollókó, boli pekné dekoratívne  kvety a postavičky do záhrady.

A top bol jednoznačne dom košikára s nádhernými cirokovými metlami. Vziať si jednu a odletieť. Kamarátka Renka povedala, že podľa Feng shui, by mala byť metla pred každým domom. Neviem, či to tak je , ale každá sme si jednu kúpili. Nikdy nevieš, či sa nebude dať naštartovať.

V teplom letnom dni padol vhod aj naozaj chutný obed v jednej z krčiem, v krásnom prostredí starých upravených domov pod košatými stromami.

Živý skanzen v Hollókó naozaj prekvapil. Dobrá myšlienka a spracovanie. Všetko tu malo svoj poriadok.

A nemôže chýbať povesť.

Kedysi dávno sa vraj stalo, že vojenský veliteľ uniesol krásnu dievčinu a zavrel ju vo svojej pevnosti. Nevedel však, že jej pestúnka bola čarodejnica. Tá keď zistila čo sa stalo, vyhľadala samotného čerta, aby dievča oslobodil. Ten jej pomohol a premenil svojich potomkov na havrany. Pevnosť zničili a krásnu dievčinu oslobodili. Z kameňov pevnosti vystavali na skale hrad. I naďalej dávali pozor na dievčinu, ktorá z hradu vládla.

Dodnes sa vraví, že ženy z Hollókó sú potomkovia tej dievčiny a majú nad mužmi kúzelnú moc. Podľa povesti je tiež isté, že v blízkosti hradu sú ženy vždy v bezpečí, pretože havrany ich chránia pred nechceným dotieraním.